Definície základných pojmov (podľa zákona NRSR č. 162/1995 Z.z. – Katastrálny zákon)

Kataster nehnuteľností

Je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov. Kataster tvoria katastrálne operáty usporiadané podľa katastrálnych území.

Pozemok

Časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu využívania pozemku.

Hranica pozemku

Je určená lomovými bodmi. Za hranicu susedných pozemkov vymedzenú vlastníckym právom sa považuje hranica podľa skutočnej držby, ak ju vlastníci susedných pozemkov uznávajú a ak nie je medzi nimi sporná.

Parcela

Je geometrické a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape, v mape určeného operátu alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla.

Geometrické určenie nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia

Je vymedzenie tvaru a rozmerov nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia ich hranicami.

Polohové určenie nehnuteľnosti alebo katastrálneho územia

Je ich definovanie v zobrazovacom systéme.

Lomový bod

Je bod, v ktorom sa lomí hranica územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranica vymedzená právom k nehnuteľnosti, hranica držby, hranica druhov pozemkov alebo rozhrania spôsobu využívania pozemkov.

Výmera parcely

Je vyjadrenie plošného obsahu priemetu pozemku do zobrazovacej roviny v plošných metrických mierach. Veľkosť výmery parcely vyplýva z geometrického určenia a polohového určenia pozemku a zaokrúhľuje sa na celé štvorcové metre.

Katastrálne územie

Je územno-technická jednotka, ktorú tvorí územne uzavretý a v katastri spoločne evidovaný súbor pozemkov.

Katastrálny operát

Je súbor dokumentačných materiálov obsahujúcich údaje katastra z jedného katastrálneho územia.

Katastrálna mapa

Je polohopisná mapa veľkej mierky, zobrazujúca všetky nehnuteľnosti a katastrálne územia evidované v katastri. Pozemky sa v katastrálnej mape zobrazujú priemetom svojich hraníc do zobrazovacej roviny a označujú sa parcelnými číslami a spravidla značkami druhov pozemkov.

Mapa určeného operátu

Je mapa, na ktorej sú zobrazené pozemky vymedzené vlastníckymi hranicami v nájme právnických osôb a fyzických osôb a sú zlúčené do väčších celkov.

Identifikácia parcely

Je porovnanie zápisu a zákresu tej istej nehnuteľnosti vo verejnej listine a inej listine a v iných operátoch so zápisom a zákresom v súbore popisných informácií a v súbore geodetických informácií katastra.

Geodetické práce

Pre účely katastra sa geodetickými prácami rozumejú meračské práce, zaznamenávanie a spracúvanie výsledkov merania, zobrazovacie práce a aktualizácia súboru geodetických informácií.

Rozostavaná stavba

Na evidovanie v katastri je to stavba, na ktorú nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie a pridelené súpisné číslo a je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že už z predloženého znaleckého posudku je zrejmé stavebnotechnické a funkčné usporiadanie jej prvého nadzemného podlažia.

Parcela registra C (CKN parcela)

Je parcela, ktorej hranice sú v teréne viditeľné a zobrazené na katastrálnej mape (čo je hlavný rozdiel oproti parcelám registra E). Register C pokrýva celé katastrálne územie, tj. každý pozemok je obsiahnutý v nejakej CKN parcele.

Parcela registra E (EKN parcela)

Je parcela zapísaná v katastri, ale jej hranice nie sú v teréne viditeľné. Parcely registra E sú evidované na mape určeného operátu a na rozdiel od CKN parciel, nepokrývajú celé katastrálne územie. Každá EKN parcela je vždy obsiahnutá v nejakej CKN parcele.

Podiel

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Pri spoluvlastníctve nie je podiel na veci reálne vymedzený, nie je teda zrejme, ktorému zo spoluvlastníkov patrí tá-ktorá časť zo spoločnej veci, nemožno teda ani povedať, že ak piati dedičia dedia celok pozemku o výmere 5 000 m2 rovným dielom po 1/5-ine vzhľadom na celok, že dedia každý časť tohto pozemku o výmere po 1 000 m2. V rámci dedičského konania nevznikajú rozdelením jestvujúcich pozemkov ďalšie menšie pozemky, v rámci tohto konania dedičia dedia pozemky v takom stave, v akom ich poručiteľ zanechal ku dňu svojej smrti (JUDr. Karol KOVÁCS, ARS NOTARIA č. 3/2004, str. 18). Pre jednoduchšie vysvetlenie, ak niekto vlastní napr. 1/2 z pozemku, nemôže si svoju polovicu oplotiť z dôvodu, že vlastní 1/2 z každého centimetra štvorcového tohto pozemku. Ak by si dotyčný predsa len chcel oplotiť polovicu z pozemku, musel by si dať vyhotoviť geometrický plán na rozdelenie nehnuteľnosti a navyše by museli ostatní podieloví spoluvlastníci vyjadriť súhlas s takýmto rozdelením.